15. Mezi Nicotou a Věčností

Chudý na činy,
bohatý v nárocích —
můj pozemský život.

Temnota —
mé skutečné jméno.

Sám pro sebe
existuji.

Žádnou duši nepřivinu
do svého objetí.

Nemám žádného učitele
mého formátu.

Jsem zcela sám
mezi selháním a zklamáním.

Jsem červená nit
mezi Nicotou a Věčností.

16. Pán světa

Ó mé tělo,
jsi domovem řeky slz.

Ó mé vitálno,
jsi písní města bez srdce.

Ó má mysli,
jsi lesem temné noci.

Ó mé srdce,
jsi láskou Pána světa.

17. Odhaľujúca duša a napĺňajúci Cieľ

Keby si len vedel, Otec,
čo som pre Teba urobil:
zasadil som a vypestoval rastúci strom,
aby si tancoval na jeho vrchole
slobodne, s úsmevom.

Keby si len vedel, Otec,
čo som pre teba urobil:
stal som sa najponížebnejším otrokom sveta,
aby som slúžil Tvojmu Dychu v človeku, hrobe.

“Keby si len vedelo, dieťa,
čo si o tebe stále myslím.
Si Duša, odhaľujúca Môj Život,
si Cieľ, napĺňajúci Moju Víziu.”

18. Vždy a nikdy

Budeš ma milovať, Pane,
ak budem mať radšej nevedomosť?
“Budem ťa milovať,
tebe otvorím dvere Svojho Ducha.”

Bueš ma milovať, Pane,
ak sa ožením s plameňmi pekla?
“Budem ťa milovať, Moje Oko zotne
jedovatý strom tvojho života.”

Budeš ma milovať, Pane,
ak budem žiť s najdivšou smrťou?
“Budem ťa milovať,
do teba som zasial Svoj nesmrteľný Dych.”

Budeš ma milovať, Pane,
ak prídem k Tebe sám?
“Nikdy! Rýchlo so sebou priveď svet,
ináč budem plakať.”

19. Už ich nikdy nestretnem

Už ich nikdy nestretnem:
svoju včerajšiu tvár,
svoj beh smerom dozadu,
už ich nikdy nestretnem.

Už ich nikdy nestretnem:
náhly strach — zlodeja,
divú pochybnosť — šéfa,
už ich nikdy nestretnem.

Už ich nikdy nestretnem:
objatie smrti
a Satanov dych,
už ich nikdy nestretnem

Už ich nikdy nestretnem:
zlyhanie Chinmoya,
číru nevedomosť,
už ich nikdy nestretnem.

20. Skôr, než sa skončí deň

Skôr, než sa skončí deň
moje oko Svetla zmení
moju tvár temnej hliny
a dotkne sa hraníc môjho Ducha.

21. Skôr, než sa skončí noc

Skôr, než sa skončí noc,
môžem pohltiť a pohltím
bezsennú smrť, nezmyselné uhryznutie;
Vo mne je môj Najvyšší, moja Sila.

22. Svetlo premeny

Ó slepá a temná noc priepasti nášho srdca!
Sme priatelia rieky sĺz.
V krajine nezlomnej spútanosti
plačúc a s úsmevom zapaľujeme lampu
divokých tieňov prekážok.
Náš svet je beznádejný, opustený.
Staneme sa jazykom posolstva
Večného Času.
Vrastieme do nekonečného Hladu,
nekonečného Nektáru Blaženosti
a večného Svetla Premeny.

23. Hrdina pochoduje vpřed

Ten, kdo miloval tento svět,
zakusil jen nesnesitelné bolesti.
Svět na něj hodil
všechnu ošklivost, špínu, bláto a nečistotu.
A přece hrdina pochoduje vpřed,
nesouc tíhu celého světa.
Na konci svých nesčetných zápasů
půjde a postaví se
k Nohám Pána Nejvyššího.

24. Matka Najvyššia

Duše sa dotýkajúce oči zlatej Blaženosti
všade vôkol vládnu najvyššie —
náš slepý utajený sen
zachytí Svojím všetko odpúšťajúcim Pohľadom.

Roztrhnutý a zničený je závoj nášho ega.
Pod Úsmevom jej Milosti
rýchlo rozkvitá tvár našej odovzdanosti.
Ona pripravuje cestu k večnému životu.

25. Ó, Svetlo Najvyššieho

Ó, Krása, ktorá nemá páru, ó Milovaný,
zapáľ oheň krásy a nádhery
v mojom srdci.
Tým, že Ťa milujem, budem večne krásny.
Nech ničivý tanec Pána Šivu
rozdrví všetky putá konečného.
Nech ma Svetlo Najvyššieho zaplaví,
moje srdce, moje srdce, moje všetko.
Pretože miluje Nekonečnosť,
srdce temnoty plače
po úsvite Svetla.
Ó Nekonečný Život, daj mi večný hlad,
plač ašpirácie.
Najmenšia kvapka stratí zmysel svojej existencie
v srdci nesmierneho oceánu.
V ohni a vzduchu Tvoj Život Ducha uvidím.
Ó, Krása, ó Zlatá Krása,
ó, Svetlo Najvyššieho!

26. Nádej

Ty si môj Pán, môj zlatý sen,
Si môj život v smrti.
Ó, požehnaj ma Svojou najvyššou Nádejou,
Pane Večného Dychu!

Dávnu víziu Tvojho Slnka
pre temnotu som hľadal.
Viem, zlu by som sa mal vyhýbať
a rýchlo ho zničiť.

Zem je slepá a hluchá, môj Pane;
popiera svoj pravý cieľ.
Nepočuje žiadny hlas, žiadne Nebeské slová
od tých, ktorí hľadajú oblohu.

Aj napriek tomu cítim Tvoju kráľovskú Milosť
so svojou slabou smrteľnosťou.
Nakoniec vyhrám beh na vrchol,
ponorím sa do mora Blaženosti.

27. Už nikdy to isté

Už nikdy ten istý,
stratený mier som obnovil.
Už nikdy ten istý.

Už nikdy tú istú,
stratenú radosť som znova získal.
Už nikdy tú istú.

Už nikdy tá istá,
stratená sila je znovu zrodená.
Už nikdy tá istá.

28. Znova na to isté

Znova tú istú
svoju stratenú Pravdu som objavil.
Znova tú istú.

Znova na to isté
svoje zabudnuté Ja som si spomenul.
Znova na to isté.

Znova ten istý
svoj stratený Cieľ som dosiahol.

29. Ó Ptáku Světla

Jedna myšlenka, jedna melodie, jedna ozvěna -
kdo mě to volá znovu a znovu?
Nevím, kde jsem.
Nevím, kam půjdu.
V temném zapomnění
sebe kupuji, sebe prodávám.
Vše rozbíjím, znovu vše stavím.
Vše, doufám, bude mé, jen mé.
Běda, mé srdce je zahaleno
temnou a divokou nocí zničení.

Ó Ptáku Světla, ó Ptáku Světla,
se svými planoucími a plynoucími plameny
vstup znovu do mého srdce.
Voláš mě, abych vystoupal vzhůru
a letěl do nebe.
Jak ale mohu?
Mé srdce je uvězněné
v dusícím se dechu maličké místnosti.
Ó Ptáku Světla, ó Ptáku Světla,
ó Ptáku Světla Nejvyššího,
ve mně, modlím se, nezanechej ani stín temnoty.