12. Beznádejná snaha

Prázdnym smútkom som oťažel.
Ako večnosť, nemenný je môj žiaľ.
Márne sa snažím zničiť svojho nepriateľa.
Ó, Pane Lásky!
Nech som viac mŕtvy ako kameň.

Nikdy necítim Milosť Tvojho tichého Úsmevu;
falšovateľ zla označuje moje dni a noci.
Moje bezsenné telo stále počúva jeho volanie.
Svoje srdce ničím a snažím sa ho vyliečiť.

Nemý odpad zeme teraz horí ako peklo v mojej duši.
Nedokážem bojovať s jeho obrovskou záhubou.
Môj dych je otrokom nekonečného zúfalstva.
Túžim po Svetle, nachádzam však temný cieľ.

Oblaky dymu zakrývajú moju tvár duchovného ohňa;
Nahý blúdim v hlbokej a hroznej noci nevedomosti.