6. Apokalypsa

Vo vnútri, navonok, som šírym vesmírom.
V radostnom rozlete všetko strácam a znova nachádzam.
Duch bez zrodenia a bez smrti, ktorý sa pohybuje a stojí,
večne zostáva vo mne, aby počul moje volanie.

Ja, ktorý na Zemi vytváram svoje radosti a žiale,
aby som naplnil jedinečné hľadanie v celej mojej hre,
zakrývam svoju tvár pravdy zlatými závojmi
a vidím noc hada a deň pytóna.

Vedomie a Blaženosť cítim v každom dychu;
Som do seba zaľúbené dieťa Slnka.
Ako sa mi chce, rozbíjam a staviam svoju symbolickú schránku
a slobodne sa teším z ničím nezatienenej zábavy sveta.